Zaujímavosti

Pizza bola kedysi jedlo chudobných. Dnes je z nej kráľ fastfoodu

Keď si dnes objednávaš pizzu, pravdepodobne ju vnímaš ako symbol filmových večerov, alebo rýchleho obeda v meste. Tento pokrm, ktorý dominuje svetovému rebríčku popularity, však nezačínal v nablýskaných peciach moderných reštaurácií. Jeho korene siahajú do hlbokej chudoby neapolských ulíc 18. a 19. storočia. V tom čase Neapol prechádzal obrovským populačným rastom a tisíce ľudí, známych ako lazzaroni, žili v extrémnej chudobe. Potrebovali jedlo, ktoré bolo lacné, dalo sa jesť rukami počas chôdze a dodalo im dostatok energie na celodennú prácu.

https://www.flickr.com/photos/garrettziegler/7176133684

Pizza bola vtedy vnímaná ako podradný pokrm. Boli to v podstate len ploché kúsky cesta s jednoduchými prísadami, ktoré boli v regióne dostupné, ako napríklad masť, soľ, cesnak a niekedy syr, alebo malé rybky. Vyššie vrstvy spoločnosti sa na toto jedlo pozerali s dešpektom a vtedajší spisovatelia ho často opisovali ako nehygienické a nevábne. Práve táto skromnosť však položila základy niečoho, čo neskôr dobylo svet. Pizza nebola výsledkom kulinárskeho experimentu šéfkuchára, ale nutnosťou prežiť.

Všetko zmenili paradajky a kráľovská návšteva

Zlom v histórii pizze nastal s príchodom paradajok do Európy. Dnes si pizzu bez paradajkového základu nevieme predstaviť, no dlhé obdobie sa ich Európania báli. Považovali ich za jedovaté, pretože patrili do čeľade ľuľkovitých. Boli to práve chudobní obyvatelia Neapolu, ktorí zistili, že paradajky sú chutné a výživné. Začali ich pridávať na svoje kysnuté placky, čím vytvorili predchodcu dnešnej pizze marinara.

Skutočný vstup do lepšej spoločnosti však prišiel až v roku 1889. Traduje sa, že kráľovský pár, Umberto I. a kráľovná Margherita, navštívili Neapol a už ich nudila francúzska kuchyňa, ktorá bola vtedy štandardom na kráľovských dvoroch. Miestny pekár Raffaele Esposito im pripravil tri druhy pizze. Kráľovnej najviac zachutila verzia, ktorá farbami pripomínala taliansku vlajku. Obsahovala červené paradajky, bielu mozzarella a zelenú bazalka. Tak vznikla legenda o pizzi Margherita pomenovaná práve po kráľovnej. Hoci historici dnes vedú debaty o tom, či je tento príbeh úplne pravdivý, jeho symbolický význam je neodškriepiteľný. Pizza sa týmto momentom prestala považovať výhradne za jedlo pre chudobných a začala si raziť cestu do jedálničkov všetkých spoločenských vrstiev.

Zrodenie moderného fastfoodu

Napriek kráľovskému uznaniu zostala pizza dlho lokálnou neapolskou záležitosťou. Do sveta sa dostala až vďaka masívnej migrácii Talianov do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Imigranti si postupne začali otvárať malé pekárne, kde piekli pizzu presne tak, ako ju poznali z domova. Vôňa pečúceho sa cesta a paradajok začala lákať nielen taliansku komunitu, ale aj Američanov.

Skutočný boom však nastal po druhej svetovej vojne. Americkí vojaci, ktorí slúžili v Taliansku, sa vrátili domov so spomienkou na skvelé jedlo, ktoré tam ochutnali. Dopyt prudko vzrástol a pizza sa začala prispôsobovať rýchlemu tempu amerického života. V roku 1958 vznikol prvý Pizza Hut a v roku 1960 Domino’s. Pizza sa zmenila z remeselného produktu na priemyselne vyrábaný fenomén. Začali sa používať technológie na rýchle pečenie, mrazenie cesta a hlavne prepracovaný systém donášky. Práve vďaka Spojeným štátom sa pizza stala globálnym kráľom fastfoodu, ktorého dnes nájdeš v každom kúte planéty.