Golden Record Voyageru: Čo ľudstvo poslalo do vesmíru ako odkaz pre mimozemšťanov?

Prečo práve gramofónová platňa?

Keď NASA v roku 1977 pripravovala misie Voyager, vedela, že tieto sondy majú unikátnu trajektóriu. Po prelete okolo vonkajších planét slnečnej sústavy mali nabrať dostatočnú rýchlosť na to, aby navždy opustili vplyv Slnka a vydali sa do prázdnoty medzi hviezdami.

Vedci sa preto rozhodli využiť túto príležitosť a umiestnili na ne časovú schránku. Výber formátu nebol náhodný. V tej dobe išlo o najodolnejší a technicky najjednoduchší spôsob, ako uchovať veľké množstvo informácií po extrémne dlhú dobu. Platne vyrobili z medi a následne ich pozlátili. Zaistili tým, aby odolali korózii a drsnému prostrediu vesmíru. Ak ich nezasiahne nejaký asteroid, alebo ich nepoškodí silné žiarenie, informácie na nich zostanú čitateľné viac ako miliardu rokov.

Kto stál za výberom vyvoleného obsahu?

Zostaviť obsah, ktorý má reprezentovať celé ľudstvo, je takmer neriešiteľná úloha. NASA touto výzvou poverila komisiu pod vedením astronóma Carla Sagana z Cornellovej univerzity. Saganov tím tvorili vizionári ako Frank Drake (autor slávnej rovnice pre výpočet mimozemských civilizácií), kreatívna riaditeľka Ann Druyan či umelec Jon Lomberg.

Tento tím mal na prípravu obsahu len šesť týždňov. Museli uvažovať nad tým, ako komunikovať s niekým, kto nepozná naše jazyky, biológiu ani kultúru. Rozhodli sa preto staviť na univerzálne jazyky: matematiku, fyziku a hudbu. Ich cieľom nebolo ukázať ľudstvo ako bezchybnú rasu, ale skôr ako zvedavý a tvorivý druh žijúci na pestrej planéte.

Zvuky, obrazy a pozdravy v 55 jazykoch

Obsah Golden Record je rozdelený do niekoľkých kategórií, ktoré majú vytvoriť komplexný obraz o Zemi.

1. Vedecké informácie a fotografie

Platňa obsahuje 116 digitálne zakódovaných obrázkov. Nájdeš tam schémy našej slnečnej sústavy, matematické definície, štruktúru DNA, anatómiu človeka, ale aj bežné scény zo života, ako napríklad ľudí pri jedle, architektúru miest či zábery prírody. Zaujímavosťou je, že NASA z výberu vylúčila fotografie vojny, chudoby, alebo náboženských symbolov, aby sa sústredila na zdieľanie vedomostí a krásy našej planéty.

2. Pozdravy a zvuky Zeme

Ako prvé si prípadní nálezcovia vypočujú pozdravy v 55 rôznych jazykoch. Od sumerčiny, až po modernú mandarínsku čínštinu. Nasleduje audio esej s názvom „Zvuky Zeme“. Tím tam zaradil zvuky búrky, spev vtákov, štekot psa, tlkot ľudského srdca, zvuk traktora či štartujúcej rakety. Tieto nahrávky majú simulovať prirodzené aj technologické prostredie, v ktorom žijeme.

3. Hudobný výber

Hudba tvorí podstatnú časť záznamu (približne 90 minút). Saganov tím vybral skladby z celého sveta, aby ukázal kultúrnu diverzitu. Na platni sa nachádza klasika od Bacha, Beethovena a Mozarta, tradičná hudba z Azerbajdžanu, Peru, Číny či Senegalu, blues v podaní Blind Willieho Johnsona, ale aj energický rock ‚n‘ roll od Chucka Berryho.

Práve zaradenie rockovej hudby vtedy vyvolalo diskusiu, no tím trval na tom, že tento žáner najlepšie odráža energiu a dynamiku modernej éry.

Návod na použitie a vesmírna adresa

Aby mimozemšťania vôbec vedeli, čo s pozláteným diskom robiť, súčasťou balenia je hliníkový kryt s vyrytými inštrukciami. Tie používajú symbolickú reč fyziky. Schémy vysvetľujú, akou rýchlosťou sa má platňa otáčať a ako funguje prenos ihly.

Kontroverzie a to, čo na nahrávke nenájdeš

Hoci sa tím snažil o objektivitu, nevyhol sa obmedzeniam svojej doby. Pôvodne chceli na platňu zaradiť aj fotografie nahých ľudí aby ukázali našu biológiu. NASA však tento návrh zamietla z obavy pred negatívnou reakciou verejnosti a politikov, ktorí by to mohli považovať za posielanie obscénností do vesmíru. Postavy na fotografiách preto zostali len v podobe siluet.

Na nahrávku sa nedostali ani žiadne zmienky o negatívnych stránkach ľudstva. Nenájdeš tam informácie o holokauste, znečistení či jadrových zbraniach. Carl Sagan to neskôr odôvodnil tým, že tento odkaz je darom a prianím mieru, nie kompletnou kronikou našich zlyhaní.

Kde sa Voyagery nachádzajú dnes?

V roku 2012 sa Voyager 1 stal prvým objektom vyrobeným človekom, ktorý vstúpil do medzihviezdneho priestoru. To znamená, že opustil heliosféru. Teda oblasť ovplyvnenú slnečným vetrom. Voyager 2 ho nasledoval v roku 2018.

Obe sondy sú dnes od nás vzdialené miliardy kilometrov. Hoci ich batérie postupne slabnú a NASA musí vypínať niektoré vedecké prístroje, sondy stále komunikujú so Zemou. Očakáva sa, že okolo roku 2030 stratíme spojenie definitívne. Od toho momentu budú Voyagery putovať galaxiou v tichosti, nesúc odkaz pre mimozemšťanov na zlatej platni.