Connect with us

Zaujímavosti

Viac než len najvyšší bod sveta: Čo všetko (ne)vieš o Mount Evereste?

Mount Everest je v učebniciach geografie nazývaný aj „strecha sveta“. Pre niekoho predstavuje celoživotnú výzvu, pre iného symbol komercializácie hôr. Nech už je tvoj postoj akýkoľvek, táto 8848 metrov vysoká masa z vápenca a ľadu ukrýva fakty, ktoré presahujú rámec bežných vedomostí.

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/e7/Everest_North_Face_toward_Base_Camp_Tibet_Luca_Galuzzi_2006.jpg

1. Hora s mnohými menami a rastúcim egom

Kým my ho poznáme pod menom britského geodeta Sira Georga Everesta, miestni ho vnímajú oveľa spirituálnejšie. V Nepále ho volajú Sagarmatha (Vrchol neba) a v Tibete Chomolungma (Bohyňa Matka sveta).

Zaujímavosťou je, že Everest stále rastie. Vďaka neustálemu pohybu tektonických platní sa jeho výška zvyšuje približne o 4 mm ročne. Po poslednom spoločnom meraní Nepálu a Číny v roku 2020 sa jeho oficiálna výška ustálila na 8848,86 m.

2. Je Everest skutočne najvyšší?

Záleží na tom, odkiaľ meriaš. Ak meriame od hladiny mora, Everest nemá konkurenciu. Ak by sme však merali celkovú výšku hory od jej základne na dne oceánu, prvenstvo by mu vyfúkla havajská Mauna Kea. Tá má celkovo 10 211 metrov, hoci nad hladinu mora vyčnieva iba 4 205 metrov.

3. Zóna smrti a pravidlo druhej hodiny

Nadmorská výška nad 8 000 metrov sa nazýva zóna smrti. Tlak vzduchu je tu taký nízky, že hladina kyslíka klesá na tretinu oproti tej pri mori. Telo tu doslova odumiera a každá minúta navyše je rizikom.

Aj preto v expedíciách platí striktné pravidlo druhej hodiny. Ak horolezec nedosiahne vrchol do 14:00, musí sa otočiť a začať zostupovať, bez ohľadu na to, ako blízko k cieľu je. Po tomto čase sa totiž počasie mení na nepredvídateľné a zostup za tmy v zóne smrti býva fatálny.

4. Šerpovia: Superhrdinovia z Himalájí

Výstupy by boli pre západných horolezcov takmer nemožné bez Šerpov. Táto etnická skupina z východného Tibetu je geneticky adaptovaná na život vo vysokých výškach. Ich telá produkujú viac hemoglobínu, čo im umožňuje efektívnejšie spracovávať kyslík v prostredí, kde by bežný človek potreboval masku už pri minimálnej námahe.

❓ Vedel si, že…?

Najviac výstupov na vrchol drží Šerpa Kami Rita, ktorý stál na vrchole Everestu neuveriteľných 25-krát.

5. Temnejšia stránka hory

S popularitou Everestu prichádzajú aj environmentálne a etické problémy:
Odpad: Horolezci po sebe ročne zanechajú tony odpadu vrátane prázdnych kyslíkových fliaš a exkrementov (odhaduje sa až 8 000 kg ročne).
Mŕtve telá: Na hore zahynulo viac ako 300 ľudí. Mnohé telá zostávajú na mieste, pretože ich transport z takej výšky je technicky aj finančne extrémne náročný.
Dopravné zápchy: V roku 2019 obleteli svet fotky dlhých radov v blízkosti vrcholu. Keďže ideálne počasie na výstup trvá len pár dní v roku, na fixných lanách sa vytvoria zápchy, ktoré sú v zóne smrti mimoriadne nebezpečné.

6. Život na hranici možného

Hoci sa zdá, že na Evereste nič neprežije, nie je to úplne pravda. Do výšky približne 6 700 metrov sa vyskytuje himalájsky skákajúci pavúk (Euophrys omnisuperstes), ktorý je pravdepodobne najvyššie žijúcim trvalým obyvateľom našej planéty.

❓ Rýchle fakty na záver:

Prvý potvrdený výstup: 1953 (Edmund Hillary a Tenzing Norgay)
Najrýchlejší výstup: 10 hodín a 56 minút (Lhakpa Gelu Sherpa)
Cena expedície: cca 30 000 USD a viac
Najnižšia teplota: až -36 °C v januári
Najvyšší pub sveta: The Irish Pub v Namche Bazaar (3 440 m)

Ďalšie články