Kde sa ukryť pred globálnou katastrofou? Výskumníci určili najbezpečnejšie krajiny sveta

Najlepšie miesta pri úbytku slnečného svitu a jadrovej zime

Ak by si si chcel pre istotu zbaliť batoh a kúpiť jednosmernú letenku, tvoje kroky by mali viesť jednoznačne na južnú pologuľu. Absolútnym víťazom celého výskumu sa totiž stala Austrália, tesne nasledovaná Novým Zélandom. Južná časť Zeme má obrovskú výhodu v tom, že sa na nej nenachádzajú takmer žiadne jadrové mocnosti a historicky tu zaznamenávame podstatne menej zničujúcich sopečných erupcií.

V scenároch, kedy by atmosféru zablokoval prach z jadrovej zimy či dopadu asteroidu a nastal by výrazný úbytok slnečného svitu, sa tak práve Austrália stáva najlepším možným útočiskom. Krajina disponuje obrovským vnútrozemím, kam sa dá v prípade núdze ustúpiť, má dlhú pestovateľskú sezónu, obrovské vlastné zásoby energie a dokáže vyprodukovať viac než dostatok potravín pre celú svoju populáciu. Pomerne dobre by podľa štúdie dopadli aj Argentína či Brazília.

Odolnosť voči kolapsu infraštruktúry a pandémiám

Katastrofa však nemusí prísť len z neba. Vedci skúmali aj scenáre, v ktorých by svet prišiel o svoju digitálnu a energetickú infraštruktúru. Napríklad v dôsledku masívnych geomagnetických búrok, alebo zničujúcich kybernetických útokov. V takomto prípade vyhrávajú krajiny, ktoré nie sú prehnane závislé od zložito prepojených globálnych dodávateľských reťazcov.

Ukázalo sa, že čím viac daný štát stavia na lokálnom poľnohospodárstve bez nutnosti neustáleho dovozu priemyselných hnojív a pesticídov, tým lepšie výpadok zvládne. Malí farmári a ekologické hospodárstva by v tejto situácii doslova zachránili krk celým národom. Pri globálnych pandémiách zas okrem prirodzenej geografickej izolácie rozhoduje kvalita zdravotníctva a univerzálny prístup k starostlivosti, kde popri Austrálii zabodovali aj Kanada či Švajčiarsko.

Limity samoväzby a význam medzinárodnej spolupráce

Záver vedcov však prináša aj dávku triezveho realizmu. Hoci Austrália s Novým Zélandom vyhrali takmer vo všetkých kategóriách, v dnešnom prepojenom svete neexistuje žiadny štát, ktorý by bol stopercentne nepriestrelný. Pokiaľ by v dôsledku globálneho kolapsu úplne zamrzol medzinárodný obchod, aj tie najodolnejšie krajiny by veľmi rýchlo narazili na nedostatok životne dôležitých liekov, paliva či špeciálnych súčiastok.

Skutočným kľúčom k prežitiu ľudstva tak prekvapivo nie je stavba súkromného bunkra na druhom konci sveta, ale schopnosť krajín udržiavať vzájomnú spoluprácu aj v tých najťažších časoch.

Zdroj pôvodného článku: IFLScience