Zakázané knihy sveta: Texty, ktoré boli príliš nebezpečné na čítanie

Cenzúra nás sprevádza od momentu, kedy vzniklo prvé písmo. Dôvody na zákaz čítania sa v priebehu storočí menili. Začalo to od náboženskej herézy cez politickú podvratnosť až po ochranu verejnej morálky. V tomto článku sa pozrieme na príbehy textov, ktoré mali byť navždy umlčané, no napriek tomu prežili.

Inkvizícia a zoznam zakázaných autorov

Jedným z najdlhšie trvajúcich inštitucionalizovaných systémov cenzúry bol Index Librorum Prohibitorum (Zoznam zakázaných kníh), ktorý vydala Katolícka cirkev v roku 1559. Tento zoznam existoval viac ako 400 rokov a oficiálne bol zrušený až v roku 1966 pápežom Pavlom VI.

Cieľom nebolo len potlačiť nesprávnu vieru, ale aj kontrolovať vedecký pokrok, ktorý spochybňoval vtedajšie dogmy. Na zozname sa ocitli diela velikánov ako Galileo Galilei, Mikuláš Koperník či Johannes Kepler. Ak si v tej dobe vlastnil, alebo čítal ich diela bez povolenia, riskoval si exkomunikáciu, alebo horšie tresty.

Politický strach z reality: Orwell a tí druhí

Keď sa povie „zakázaná kniha“, mnohým mladým ľuďom dnes ako prvá napadne antiutópia s názvom 1984 od Georgea Orwella. Orwell napísal tento román v roku 1949 ako varovanie pred totalitnými režimami. Je ironické, že kniha, ktorá analyzuje mechanizmy cenzúry a prepisovania histórie, sa sama stala obeťou zákazov.

V Sovietskom zväze a ďalších krajinách východného bloku bol Orwell na čiernej listine až do konca 80. rokov. Režim sa obával, že čitatelia v texte spoznajú krutú realitu stalinistických čistiek a manipulácie s pravdou. Podobný osud postihol aj jeho ďalšie dielo, Zvieraciu farmu. Tá bola zakázaná nielen v komunistických krajinách, ale paradoxne v roku 1945 mala problém s vydaním aj v Británii, pretože úrady nechceli uraziť vtedajšieho spojenca….. Stalina.

Keď morálka narazí na umenie: Prípad Lolita a Ulysses

Niekedy kniha nie je nebezpečná politicky, ale spoločensky. V prvej polovici 20. storočia prechádzala západná spoločnosť prudkými zmenami a literatúra často testovala hranice toho, čo je ešte vhodné.

James Joyce – Ulysses (1922): Toto prelomové dielo modernizmu bolo v USA a Spojenom kráľovstve roky zakázané pre údajnú obscénnosť. Americké colné úrady konfiškovali a pálili výtlačky zasielané z Európy. Zlom nastal až v roku 1933, kedy sudca John M. Woolsey vyniesol historický rozsudok, v ktorom uviedol, že hoci je kniha miestami „nechutná“, nie je pornografická a má vysokú umeleckú hodnotu. Tento proces zásadne zmenil slobodu slova v umeleckej tvorbe.

Vladimir Nabokov – Lolita (1955): Príbeh o kontroverznej posadnutosti dospelého muža maloletým dievčaťom vyvolal po svojom vydaní v Paríži škandál. Kniha bola zakázaná v Británii, Argentíne, na Novom Zélande aj v Juhoafrickej republike. Kritici ju označovali za najšpinavšiu knihu, akú kedy čítali. Dnes je Lolita považovaná za štylistický skvost a jedno z najdôležitejších diel 20. storočia, ktoré skôr než o oslave pedofílie rozpráva o manipulácii a strate nevinnosti.

Rozsudok smrti za fikciu: Satanské verše

Asi najextrémnejší príklad cenzúry v modernej histórii predstavuje britsko-indický autor Salman Rushdie. Jeho román Satanské verše (1988) vyvolal v moslimskom svete obrovskú vlnu nevôle kvôli údajnému rúhaniu sa voči prorokovi Mohamedovi.

V roku 1989 iránsky duchovný vodca ajatolláh Chomejní vyhlásil nad Rushdiem fatvu – náboženský rozsudok smrti. Autor musel stráviť roky v ilegalite pod ochranou polície. Útoky sa však dotkli aj iných ľudí. Japonský prekladateľ knihy bol zavraždený a taliansky prekladateľ vážne zranený. Tento prípad ukázal, že aj v digitálnom veku môže mať napísané slovo fatálne fyzické následky.

Irónia cenzúry: Fahrenheit 451

Nemožno nespomenúť dielo Raya Bradburyho – Fahrenheit 451 (1953). Kniha o spoločnosti, kde sú „požiarnici“ platení za to, aby pálili knihy, pretože tie nútia ľudí premýšľať a robia ich nešťastnými, sa sama stala obeťou cenzúry.

V rôznych obdobiach bola kniha v USA upravovaná pre školy, odstraňovali sa z nej nevhodné výrazy, alebo priamo zakazovaná v knižniciach. Bradbury na to reagoval s trpkým humorom. Ľudia, ktorí vytvárali túto cenzúru sa totiž správali presne ako postavy v jeho knihe, čím potvrdili jeho mrazivú víziu budúcnosti.

Cenzúra dnes

Aj v súčasnosti dochádza k masívnemu sťahovaniu kníh z knižníc a učebných osnov. V niektorých krajinách sú to diela s LGBTQ+ tematikou, inde knihy, ktoré kriticky spracúvajú históriu rasizmu (napríklad Milovaná od Toni Morrison). Dôvody moderných zákazov sú často zabalené do snahy chrániť deti pred nevhodným obsahom. Hranica medzi ochranou a cenzúrou je však veľmi tenká. Akonáhle niekto iný rozhoduje o tom, čo smieme čítať, obmedzuje našu schopnosť kriticky hodnotiť svet okolo nás. Cenzúra má navyše často opačný efekt, známy ako efekt Barbry Streisand… snaha niečo utajiť, alebo zakázať k tomu pritiahne ešte viac pozornosti. Zakázané knihy nás učia empatii k iným kultúram, ukazujú nám temné stránky ľudskej povahy a nútia nás klásť si nepríjemné otázky.