Keď je túžba po moci silnejšia ako krv: 6 kráľovských rodín s najtemnejšou históriou

Zatiaľ čo moderná spoločnosť rieši bežné rodinné nezhody, historické panovnícke rody posunuli pojem „toxické vzťahy“ na úplne novú úroveň. Portál Mental Floss nedávno zozbieral fascinujúce príklady panovníckych rodín, ktoré pre moc obetovali všetko vrátane svojich najbližších.

1. Ptolemaiovci: Incest, vraždy a boj o Egypt

Ak by sme hľadali kráľovskú líniu, kde sa morálne hranice stierali najrýchlejšie, egyptská ptolemaiovská dynastia by bola horúcim kandidátom na prvé miesto. Tento rod, ktorý založil jeden z generálov Alexandra Veľkého, vládol Egyptu takmer tri storočia a preslávil sa najmä praktizovaním súrodeneckých manželstiev a krvavými čistkami.

Jedným z najbizarnejších príkladov bol Ptolemaios VIII. Ten v roku 164 pred n. l. viedol vojnu proti vlastnému bratovi a sestre, ktorá bola zároveň aj jeho manželka – Kleopatre II.. Keď jeho brat zomrel, Ptolemaios sa vrátil do Egypta, presvedčil ovdovenú sestru, aby sa za neho vydala, a následne priamo počas svadobného dňa zavraždil jej syna z predchádzajúceho manželstva. Aby toho nebolo málo, neskôr ju odvrhol, aby si vzal jej dcéru, ktorá bola zároveň jeho neterou z oboch strán.

Celá dynastia vyvrcholila slávnou Kleopatrou VII. Tá viedla občiansku vojnu proti svojmu bratovi a zároveň manželovi Ptolemaiovi XIII. Po jeho porážke uzavrela ďalší formálny sobáš s mladším bratom Ptolemaiom XIV., ktorý však čoskoro za záhadných okolností zomrel. Mocenský pragmatizmus skrátka u Ptolemaiovcov stál nad akoukoľvek morálkou.

2. Kráľovná Anula: Šesť manželstiev na ceste za absolútnou mocou

Kráľovná Anula z Anurádhapury (dnešná Srí Lanka) sa do dejín zapísala ako vôbec prvá zdokumentovaná vládkyňa v Ázii. Cesta k jej samostatnej vláde v 1. storočí pred n. l. však bola dláždená telami jej manželov.

Anula pôvodne začala ako manželka kráľa Čora Nágu. Podľa historických kroník ho otrávila, aby si vzala jeho bratranca a udržala sa pri moci. Keď ju omrzel aj ten, otrávila ho a postupne sa vydala za ďalších štyroch mužov z nižších spoločenských vrstiev, ktorých mohla ľahko ovládať. Všetci títo muži skončili rovnako… po požití jedu.

Anula využívala inštitút manželstva ako čistý politický nástroj na legitimizáciu svojej moci, až kým sa v roku 47 pred n. l. neocitla v pozícii, kedy už žiadneho muža nepotrebovala a vyhlásila sa za jedinú vládkyňu. Jej krvavú stopu nakoniec ukončil až bratranec jej prvého manžela, ktorý ju zosadil a popravil.

3. Herodes Veľký: Kráľ, ktorý sa bál vlastných synov

Herodes Veľký, rímsky vazalský kráľ Júdey, bol známy svojimi veľkolepými stavebnými projektmi, no v súkromí trpel extrémnou paranojou. Tá sa pretavila do systematického vyvražďovania jeho vlastnej rodiny.

Po tom, čo získal trón, odvrhol svoju prvú manželku Doris a syna, aby sa politicky oženil s princeznou Mariamné. Keď však nadobudol podozrenie, že rodina jeho novej manželky plánuje sprisahanie, bez váhania dal popraviť Mariamné, jej matku aj jej brata.

Jeho synovia, ktorých mal s Mariamné, prirodzene niesli smrť svojej matky ťažko. Herodes ich smútok vyhodnotil ako vlastizradu a oboch synov dal popraviť. Ku koncu života, sužovaný chorobami a prehlbujúcou sa psychickou nestabilitou, dal popraviť aj svojho najstaršieho syna Antipatra. Herodesova paranoja nakoniec viedla k tomu, že po jeho smrti sa kráľovstvo rozpadlo na niekoľko znepriatelených častí.

4. Dynastia Tudorovcov: Keď náboženstvo a rozvody menia dejiny

Anglická história je plná rodinných tragédií, no éra Tudorovcov priniesla dynamiku, ktorá navždy zmenila mapu Európy. Všetko sa začalo už pri zakladateľovi rodu, Henrichovi VII., ktorý upevnil svoj nárok na trón sobášom s Alžbetou z Yorku, ktorá bola sestrou slávnych princov z Toweru, ktorých pravdepodobný vrah bol buď jej vlastný strýko Richard III., alebo práve stúpenci jej nového manžela.

Skutočný chaos však nastal za vlády jeho syna Henricha VIII. Jeho posadnutosť mužským dedičom viedla k šiestim manželkám, zrušeniam sobášov, popravám a k rozkolu s katolíckou cirkvou. Svoje dcéry Máriu a Alžbetu striedavo vyhlasoval za legitímne a nelegitímne podľa toho, ako sa mu to politicky hodilo, a zakazoval im styk s ich matkami.

Keď Henrich zomrel, rodinná dráma pokračovala. Jeho dospievajúci syn Eduard VI. sa pred smrťou pokúsil obísť svoje sestry a trón odkázal sesternici Jane Greyovej. Mária (neskôr známa ako Krvavá Mária) však Janu po deviatich dňoch zosadila a neskôr dala popraviť. Mstivosť, náboženský fanatizmus a boj o prežitie sprevádzali túto rodinu až do jej vymretia.

5. Kösem Sultan: V tieni osmanského háremu

V Osmanskej ríši bol boj o moc mimoriadne krutý kvôli tradícii bratovraždy. Nový sultán často hneď po nástupe na trón zlikvidoval všetkých svojich bratov, aby predišiel občianskej vojne. V tomto nebezpečnom prostredí sa zrodila jedna z najmocnejších žien histórie, Kösem Sultan.

Kösem bola pôvodne len konkubínou sultána Ahmeda I., no vďaka inteligencii sa stala jeho kľúčovou radkyňou. Keď jej manžel zomrel, Kösem dokázala uchrániť svoje deti pred popravou tak, že na trón presadila chorého sultánovho brata Mustafu. Neskôr, keď sa k moci dostal jej neplnoletý syn Murad IV., vládla ako regentka s takmer neobmedzenou mocou.

Skutočná dráma nastala po smrti Murada. Na trón zasadol jej ďalší syn Ibrahim, ktorý bol však psychicky nestabilný a pre ríšu nebezpečný. Kösem sa preto bez váhania spojila s dvornými sprisahancami a dala vlastného syna zavraždiť. Keď sa neskôr dostala do sporu o moc so svojou nevestou Turhan, Kösem začala plánovať vraždu vlastného vnuka. Turhan však bola rýchlejšia a v roku 1651 dala Kösem zaškrtiť.

6. Katarína Veľká: Prevraty a synovská nenávisť

Nemecká princezná, z ktorej sa stala ruská cárovná Katarína II. Veľká, nemala rodinné šťastie od detstva. Jej ambiciózna matka ju využívala na politické ciele, a keď bola odhalená ako špiónka pruského kráľa, bola z Ruska vyhostená, pričom svoju dcéru už nikdy nevidela.

Katarína musela prežiť v chladnom ruskom dvore po boku manžela Petra III., ktorého úprimne nenávidela. Peter bol psychicky nezrelý a manželstvo odmietal naplniť. Keď Katarína po rokoch porodila syna Pavla, dodnes sa špekuluje, či jeho otcom nebol jeden z jej milencov.

Pol roka po tom, čo sa Peter III. stal cárom, Katarína zorganizovala štátny prevrat. Petra zatkla, prinútila abdikovať a o osem dní neskôr jej manžel za záhadných okolností vo väzení zomrel. Katarína vládla Rusku železnou rukou, no svojho syna Pavla držala ďaleko od moci a plánovala ho v nástupníctve úplne obísť v prospech vnuka Alexandra.

Pavol po jej smrti z pomsty zrušil takmer všetky jej dekréty, prijal zákon zakazujúci ženám vládnuť a dal exhumovať telo svojho otca Petra, aby ho slávnostne pochoval vedľa Kataríny. Pavla však nakoniec stihol podobný osud. Bol zavraždený pri palácovom prevrate, o ktorom vedel a ticho ho schvaľoval jeho vlastný syn Alexander I.

Inšpirácia a zdroje: Pôvodný text s detailnejším pohľadom na historické súvislosti si môžeš prečítať v článku 6 Historical Royal Families More Dysfunctional Than the Targaryens.