Zaujímavosti
Prečo sa bojíme tmy? Evolučná chyba alebo dávna pamäť ľudstva
Len si to predstav… Sedíš večer na gauči, scrolluješ mobil, všetko v pohode. Rozhodneš sa ísť spať, zhasneš svetlo v obývačke a vtedy sa to stane. Tá cesta chodbou do spálne sa zrazu zmení na olympijský šprint. Srdce ti búši rýchlejšie. Máš pocit, že za tebou niekto stojí. Ten vešiak vyzerá podozrivo ako sériový vrah. A hoci máš 25 rokov a vyštudovanú vysokú školu, tvoj mozog kričí: „UTEKAJ, DEBIL!“ Gratulujeme. Si normálny. A vlastne aj celkom inteligentný. Aspoň podľa evolučnej biológie.
Strach z tmy nie je chyba, je to ľudská črta
Keď sa ťa niekto opýta, prečo sa bojíš tmy, možno odpovieš: „Ja sa nebojím!“. A možno tak trochu klameš. Vychádza to z veľmi dávnej minulosti. Naši predkovia mali večer brutálny problém. V tme totiž neboli oni tí, čo lovia. Oni boli večera. Levy, tigre, hyeny, vlky… všetky tie predátory mali nočné videnie. My? My sme mali sotva schopnosť rozoznať, kde končí cesta a začína priepasť. Ľudské oči sú v tme úplne na nič. Sme denné bytosti. Keď zapadlo slnko, jediná správna stratégia bola: schovaj sa, buď ticho a modli sa, aby ťa nič nezožralo.
Takže ten strach? To nie je tvoja slabosť. To je dedičstvo po tisíckach generácií ľudí, ktorí prežili práve preto, lebo sa báli. Tí, čo sa nebáli? Tí možno skončili ako bežný piatkový obed pre šabľozubého tigra.
Tvoj mozog je panikár a konšpirátor
Okej, evolúciu chápeme. Ale prečo vidíme v tme aj veci, ktoré tam reálne nie sú? Keď je málo svetla, mozog musí „dokresľovať“ realitu. Vidíš len čiastočný obrys niečoho a tvoj mozog povie: „Hmm, to by mohla byť hromada oblečenia na stoličke… ALEBO VRAH S MOTOROVOU PÍLOU!“
Tomuto sa odborne hovorí pareidólia. Je to schopnosť vidieť hrozby tam, kde v skutočnosti nie sú. Preto vidíš v kope oblečenia na stoličke strašidelnú postavu. Preto sa ten tieň z lampy podobá na niekoho, kto tam stojí a číha. A vinovatý je tvoj prežívací inštinkt. V praveku bolo lepšie desaťkrát zle rozpoznať neškodný ker ako tigra, než raz nesprávne rozpoznať tigra ako ker. Tvoj mozog preto nastavil všetky alarmy na ultra-sensitive mód. Plus, priznaj sa, videl si dosť filmov na to, aby tvoja predstavivosť mala materiál. Moderná popkultúra len priživuje to, čo v nás sedí hlboko.
Fun fact na záver
Vedel si, že deti sa začínajú báť tmy až okolo druhého roku života? Do tej doby im je to jedno. Prečo? Pretože sa rozvinie predstavivosť. Tvoj mozog začne byť dosť inteligentný na to, aby si predstavil hrozby, ktoré nevidíš a tým pádom sa ich začne báť.
Takže vlastne: Čím viac predstavivosti, tým väčší strach z tmy. Ak sa bojíš, tvoj mozog je skrátka kreatívny. Strach z tmy majú deti, dospelí, ba aj niektoré zvieratá. Je to jeden z najpôvodnejších a najuniverzálnejších strachov ľudstva. Znamená to, že si slaboch? Nie. Znamená to, že tvoj mozog funguje presne tak, ako má. Drží ťa nažive. Upozorňuje ťa na potenciálne riziká. Je to ako mať super ostražitého bodyguarda, ktorý je trošku paranoidný.
Takže môžeš robiť to, čo robíme všetci: utekať od vypínača k posteli rýchlosťou svetla a tváriť sa, že sa nič nedeje. Tvoji predkovia by boli hrdí.