Connect with us

Zaujímavosti

Za hranicou poznania: Čo sa skrýva tam, kam už nedovidíme?

Predstav si, že stojíš uprostred tmavej noci na lúke a v ruke držíš baterku. Posvietiš pred seba a vidíš iba pár metrov pred seba. Ale znamená to, že za hranicou dopadu tvojho svetla už nič neexistuje? Jasné že nie. Lúka pokračuje ďalej, za ňou sú hory, mestá a oceány… Vieš o nich, hoci ich nevidíš. Vesmír funguje veľmi podobne, ale je tu malý háčik. Máme hranicu, za ktorú sa jednoducho pozrieť (momentálne) nedokážeme, aj keby sme mali ten najlepší teleskop na svete. Vitaj na hranici poznania.

https://www.pexels.com/sk-sk/photo/galaxia-m31-v-andromede-v-ohromujucich-detailoch-35975479/

Dôvod, prečo máme hranicu, je kombináciou dvoch vecí: rýchlosti svetla a veku vesmíru

Svetlo je najrýchlejší posol informácií vo vesmíre (pohybuje sa rýchlosťou cca 300 000 km/s). Ale aj svetlo potrebuje čas na cestu. Ak by sa práve teraz v nejakej galaxii veľmi, veľmi ďaleko zrodila hviezda, my o tom nebudeme vedieť okamžite. Budeme musieť čakať kým k nám tie fotóny dorazia. A to môže trvať milióny, ale aj miliardy rokov.

Hranica pozorovateľného vesmíru je v podstate stena času. Voláme ju aj kozmický horizont. Vidíme len tie objekty, ktoré k nám stihli poslať svoj vizuálny odkaz. Všetko, čo je ďalej, je pre nás momentálne neviditeľné, pretože jeho svetlo k nám ešte nestihlo doletieť. Je to ako keby si bol na koncerte v obrovskom dave a videl by si len po desiaty rad. Nie preto, že by tam dav končil, ale preto, že tvoj zrak (alebo v tomto prípade svetlo) má svoje limity.

Vesmír sa však rozpína čoraz rýchlejšie. To znamená, že galaxie na okraji toho čo dokážeme pozorovať sa od nás vzďaľujú rýchlosťou vyššou ako svetlo. Niežeby porušovali fyziku, ale ich svetlo k nám už nikdy nedorazí. Doslova nám miznú pred očami do večnej tmy.

Čo sa deje „za oponou“?

Toto je otázka, ktorá nedá astrofyzikom spávať. Keďže tam nevidíme, musíme sa spoliehať na matematické modely a logiku. Tu sú najpravdepodobnejšie scenáre:

1. Viac toho istého (Nekonečná pláň)

Väčšina vedcov sa prikláňa k najjednoduchšej verzii: vesmír za hranicou vyzerá úplne rovnako ako ten náš. Sú tam ďalšie galaxie, čierne diery a možno ďalšie civilizácie, ktoré si kladú tú istú otázku. Podľa meraní sa zdá, že vesmír je „plochý“ a pravdepodobne nekonečný. Ak je vesmír nekonečný, potom je tam vonku nekonečné množstvo hmoty usporiadanej do nekonečného množstva kombinácií.

2. Kozmický „Pac-Man“ (Uzavretý vesmír)

Predstav si mapu sveta. Keď pôjdeš stále na východ, nakoniec sa vrátiš zo západu. Niektoré teórie hovoria, že vesmír by mohol byť zakrivený. Ak by si letel dostatočne dlho rovno, teoreticky by si sa mohol vrátiť na štart. V tomto prípade by vesmír nebol nekonečný, ale nemal by ani jasnú hranicu či okraj.

3. Multiverzum (Bubliny v bublinách)

Toto je obľúbená téma sci-fi, ale má reálne základy v teórii kozmickej inflácie. Podľa nej náš Veľký tresk bol len malou lokálnou udalosťou v oveľa väčšom priestore. Predstav si to ako penu vo vani. Každá bublina je samostatný vesmír s vlastnými fyzikálnymi zákonmi. Za našou hranicou by sa teda mohli nachádzať iné vesmíry, kde gravitácia funguje inak, alebo kde čas plynie odzadu.

Ďalšie články