Zaujímavosti
Mýty, ktorým stále veríme: Historické klamstvá, ktoré učia aj školy
Čo ak ti povieme, že Kolumbus neobjavil Ameriku, Napoleon nebol malý a stredovekí ľudia si neverili, že je Zem plochá? História, ako ju poznáme, je plná príbehov, ktoré znejú presvedčivo, ale nie sú úplne pravdivé. Niektoré z nich sú len zjednodušenia, iné priamo výmysly. Pozrime sa na najznámejšie historické mýty, ktoré sa stále učia ako fakty.
Kolumbus neobjavil Ameriku a ani si nemyslel, že Zem je plochá
Mýtus: Kryštof Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492 a dokázal, že Zem nie je plochá.
Realita: Kolumbus nebol prvý Európan, ktorý prišiel do Ameriky. Pred ním tam boli Vikingovia okolo roku 1000. A čo je ešte dôležitejšie: Kolumbus vôbec netušil, že objavil nový kontinent. Až do smrti si myslel, že dorazil do Ázie. Amerika je pomenovaná po Amerigovi Vespuccim, ktorý ako prvý rozpoznal, že ide o samostatný svetadiel. Defacto, to on ju objavil, hoci nič netušiaci Kolumbus tam bol pred ním.A tá časť o plochej Zemi? Vzdelaní Európania už od antiky vedeli, že Zem je guľatá. Grécki filozofi to vypočítali celé ststoročia pred Kolumbom. Mýtus o tom, že stredovekí ľudia verili v plochú Zem, vznikol až v 19. storočí, keď sa ho snažili použiť ako dôkaz „temného“ stredoveku.
Prečo sa to učí: Je to jednoduchší príbeh. Kolumbus ako hrdina, ktorý prekoná povery a objaví nový svet, znie lepšie než zložitá realita.
Vikingovia nenosili prilby s rohmi
Mýtus: Vikingovia bojovali v prilbách s rohmi.
Realita: Ani jedna zo stoviek nájdených vikingských prilíb nemá rohy. Bolo by to aj nepraktické. V boji by sa o ne dal ľahko chytiť meč alebo sekera. Rohy na prilbách používali možno nejaké predvikingské kmene pri rituáloch, ale nie v bitke.
Tento obraz vznikol až v 19. storočí, keď romantickí umelci a operní kostýmoví dizajnéri potrebovali, aby Vikingovia vyzerali exotickejšie a divokejšie. Richard Wagner vo svojej opere použil prilby s rohmi a obraz sa ujal. Od tej doby sa Vikingovia bez rohov nezdajú byť dosť vikingskí.
Prečo sa to učí: Vizuálna identita. Prilba s rohmi okamžite hovorí „Viking“, aj keď je to historický nezmysel.
Napoleon nebol krpec s komplexmi
Mýtus: Napoleon Bonaparte bol nízky človek s komplexom menejcennosti.
Realita: Napoleon mal približne 168 centimetrov, čo bola pre jeho dobu priemerná výška francúzskeho muža. Celý mýtus vznikol z nedorozumenia a britskej propagandy. Francúzske palce boli väčšie než anglické (palec ako merná jednotka, nie tie čo majú na končatinách), takže keď sa jeho výška 5’2″ prepočítala nesprávne, vznikol obraz malého diktátora.
Briti, ktorí boli s Napoleonom vo vojne, šírili karikatúry zobrazujúce ho ako malého tyrana. A propaganda fungovala. Navyše tak dobre, že jej veríme dodnes. Napoleon si ľudí podmaňoval osobnosťou a strategickým géniom, nie hrubou silou, a jeho skutočná výška nehrala žiadnu rolu v jeho úspechu ani páde.
Prečo sa to učí: Karikatúry sú silnejšie než fakty. A príbeh o malom mužovi so sebeckými ambíciami sa ľahšie pamätá. Príbeh teda predáva historické fakty, hoci ich nie úplne správne interpretuje.
Stredovek nebol taký temný
Mýtus: Stredovek bol doba temnoty, nevedomosti a úpadku civilizácie.
Realita: Stredovek priniesol univerzity, gotické katedrály, pokrok v poľnohospodárstve aj právne systémy, ktoré používame dodnes. Bola náročná doba. No nebola to kultúrna pustina. Inovácie ako veterný mlyn, okuliare, mechanické hodiny či tlačené knihy (pred Gutenbergom už v Ázii) sa objavili práve v období, ktoré označujeme za „temné“.
Označenie „temný stredovek“ vymysleli renesanční myslitelia. Chceli iba zdôrazniť vlastnú veľkosť tým, že minulosť očiernili. Osvietenstvo tento obraz ešte prehĺbilo. Potrebovalo ukázať, že viera a tradícia brzdia pokrok.
Prečo sa to učí: História sa ľahšie učí, keď ju rozdelíme na dobré a zlé obdobia. A my sme si vybrali stredovek ako to zlé.
Marie Antoinette nepovedala „Nech jedia koláče“
Mýtus: Keď Marie Antoinette počula, že ľud nemá chlieb, povedala: „Nech jedia koláče.“
Realita: Tento citát sa objavil v knihe Jeana-Jacquesa Rousseaua, ktorú napísal ešte predtým, než Marie Antoinette prišla do Francúzska. Pravdepodobne opisoval fiktívnu princeznú, alebo sa odvolával na starší príbeh. Marie Antoinette to nikdy nepovedala.
Áno, bola odtrhnutá od reality a žila prepychovo, zatiaľ čo ľud hladoval. Ale tento konkrétny citát je revolučná propaganda. Dokonalé zhutnenie nespravodlivosti aristokracie do jednej krutej vety. Pravda je menej dramatická: Marie Antoinette bola skôr naivná než zlá.
Prečo sa to učí: Je to príliš dobrá ukážka tuctovosti aristokracie na to, aby bola pravdivá. Ale presne preto sa to opakovalo.
Einstein neprepadal z matematiky
Mýtus: Albert Einstein mal slabý prospech a prepadol z matematiky, čo dokazuje, že známky nie sú dôležité.
Realita: Einstein bol vynikajúci študent, najmä v matematike a fyzike. Zmätok vznikol kvôli zmene klasifikačného systému vo Švajčiarsku. To, čo vyzeralo ako zlá známka, bolo v skutočnosti výborné hodnotenie. Einstein sám sa raz na tento mýtus smial a povedal: „Matematiku som ovládal dokonale už pred pätnástkou.“
Jeho problém nebol s učením, ale s autoritami. Nerád prijímal veci bez pochopenia a často chodil do konfliktu s učiteľmi.
Prečo sa to učí: Je to príbeh podceňovaného génia. Dodáva nám to nádej, že aj my môžeme byť skrytí géniovia.
Tieto mýty prežívajú, pretože sú jednoduchšie, dramatickejšie a lepšie sa pamätajú než komplikovaná realita. Pri pohľade hlbšie zistíme, že skutočná história je často zaujímavejšia než výmysly. Možno by sme sa mali začať pýtať: Čomu ešte veríme len preto, že sme to počuli stokrát?